Afty na mandliach

Vedeli ste, že afty poznali aj starovekí Gréci? Stretol sa s nimi už aj lekár Hippokrates. V tomto článku sa dozviete, prečo vznikajú afty na mandliach, ako vyzerajú a ako proti nim bojovať.

Všeobecne o aftách

Afty, alebo ľudovo nazývané ‚žaby‘, sú drobné, biele až svetložlté pľuzgieriky, ktoré sa vyskytujú na sliznici ústnej dutiny. Najčastejšie sa vytvárajú na mandliach, v hrdle, na jazyku, podnebí, v krku, alebo na vnútornej strane pier, či líc. Sprevádza ich nepríjemná bolesť a často sťažujú konzumáciu potravy.

Príčiny vzniku afty

V ústnej dutine každého človeka žije mnoho baktérií,  mikroorganizmov, či prospešných húb. Medzi nimi sa nachádza aj kvasinková huba Candida albicans, z rodu Candida. V tele človeka žije približne 20 druhov húb z rodu Candida, ktoré sa vyskytujú na povrchu kože, v tráviacom trakte, alebo v ústnej dutine. Všetky baktérie a mikroorganizmy spolu žijú v symbióze. Ak sa rovnováha medzi mikroorganizmami poruší, je veľká pravdepodobnosť, že sa v ústnej dutine premnoží kvasinková huba Candida.

Afty môžu vzniknúť aj mechanicky, napríklad poškriabaním. Po zoškrabnutí afty na jej mieste ostane červená škvrna, ktorá môže jemne krvácať. Vtedy cez vzniknutú ranku do tela preniknú baktérie, ktoré vytvoria bolestivú aftu. Afty môžu vzniknúť aj pri konzumácií potravy, keď ostrý kúsok suroviny dokáže poraniť vnútornú stranu úst, alebo mandle. Niektorí ľudia trpia aftami aj po konzumácií tropického ovocia, ako sú kiwi, alebo ananás.

Príznaky

Medzi najčastejšie príznaky afty patria malé, biele až krémové pľuzgieriky, ktoré sa vyskytujú na sliznici ústnej dutiny. Afty sa môžu vytvoriť na jazyku, na ďasnách, v krku, na mandliach, v kútikoch úst, alebo na podnebí.

Medzi ďalšie príznaky afty patria:

  • bolesť v ústnej dutine a v krku
  • nadmerné sucho v ústach
  • neznesiteľná bolesť pri prehĺtaní
  • nevoľnosť, pocit na zvracanie
  • ťažkosti pri prehĺtaní
  • strata váhy
  • zvracanie

Diagnostika

Afty sa diagnostikujú najčastejšie dôkladným prezretím ústnej dutiny a krku. Afty zvyčajne diagnostikuje váš praktický lekár, alebo zubár, pri preventívnej prehliadke. Obyčajne je na diagnostikovanie afty postačujúce prezretie ústnej dutiny. Občas sa môže odobrať výter z mandlí, ktorý sa pošle do laboratória na preskúmanie.

V prípade, že sa lekár chce uistiť, že ide skutočne o afty, vykonajú sa krvné testy. Zdravotná sestra vám odoberie vzorku krvi, ktorú následne odošle do špecializovaného laboratória. Laboranti krv preskúmajú a zistia presnú príčinu vzniku afty. Pravdepodobná príčina vzniku afty je nedostatok vitamínu B, železa, alebo kyseliny listovej.

V závažných prípadoch sa môže vykonať vyšetrenie pomocou endoskopu, ktorý preskúma, či sa afty z mandlí a ústnej dutiny, nerozšírili do tela. Pri vyšetrení sa zavedie do krku endoskop, čiže trubica s malou kamerou a svetelným zdrojom, ktorým sa preskúma zadná časť krku, ktorá nie je bežne viditeľná.

Liečba

Liečba afty zvyčajne trvá 10 až 14 dní. Pri liečbe afty sa zvyčajne využíva lokálna liečba, pomocou rôznych krémov, gélov, alebo sprejov. Gély, alebo sprej sa aplikujú priamo do ústnej dutiny. Lokálna liečba býva rýchlo účinná a zvyčajne nemá žiadne vedľajšie účinky.

Druhým spôsobom, ako liečiť afty, je orálna liečba. Lekár vám predpíše tablety, alebo kapsule, ktoré sa užívajú zvyčajne raz denne. Táto liečba sa obvykle využíva pri závažnejších prípadoch, kedy sa afty rozšírili do tela. Orálna liečba takisto trvá minimálne desať dní.